Vitajte na stránke MO SRZ Dunajská Lužná
|
AKO LOVILI RYBY NAŠI PREDKOVIA PRED STO ROKMI ? Vážení rybári, mal som šťastie, že som sa narodil pri Váhu a mohol chodiť na ryby s dvomi starými rybármi ešte v období konca druhej svetovej vojny. Tí rybári lovili ryby technikou ich otcov a dedov, na čo boli patrične hrdí a z pohľadu dneška lovili tak, ako naši predkovia najmenej pred 100 rokmi. Ryby lovili na chalo. /pozn.: Podľa slovníka cudzích slov z r. 1981 toto slovo sa používalo v tatarskom prostredí a znamenalo „dlhý“/. Na chalo – palicu dlhú 5 až 6 m priviazali na špic šnúru a na šnúre bol ručne vyrobený a olovkom vyvážený plavák z korku a pod olovom bol veľký stále nabrúsený hák s očkom, ktorý im vykovali a zakalili cigáni. Zásadne lovili len dravcov na rybku, ktorú napínali tak, že pri chrbtovej plutve hák zasunuli rybke pod kožu a hrot z rybky nevysúvali. Aby sa rybka z háku nevyšmykla, to zabezpečoval pomerne veľký kontra hák. Vo vzduchu bola rybka šikmo dolu hlavou. Rybku s týmto dlhým a ťažkým bičom spúšťali do vody a nadvihovali v miestach potopených stromov, výmoľov a kameňov. Veľmi dobra vedeli, kde sa zdržujú zubáče, či šťuky. Po zábere sa doširoka postavili na breh ako keď vzpierač ide vzoprieť ťažkú činku, mocne uchopili chalo do oboch rúk a za každým záberom rovnako silne zavalili. Zaseknutie ryby pri takej dĺžke a váhe ani nemohli urobiť. Čo nasledovalo ďalej, to záviselo len od veľkosti ryby. Ak bola ryba malá, bola vymrštená z vody, preletela im nad hlavou a padla na zem za ich chrbtom. Ak bola ryba väčšia, metajúc sa bola vlečená po hladine a padla im k nohám. Pre prípad ešte väčšej ryby a zlomenia chala mali toto omotané od špice šnúrou, ktorá siahala až po rukoväť chala. Raz sme chytali ryby na hrádzi, ktorá delila mŕtve rameno Váhu od Váhu. Po zábere v mŕtvom ramene starý rybár zavalil chalom, menšia ryba mu preletela ponad hlavou, vo vzduchu sa odopla a padla do Váhu. Počas nasledujúcich 15 minút som sa naučil hrešiť. Ťažké chala si schovávali v húštinách pri Váhu, aby ich nemuseli nosiť domov. Šnúru s hákom a plavákom pozorne natočili na upravenú doštičku, ktorú nosili v ruksaku. Raz na jeseň im niekto chalá ukradol. Našli ich, až keď s nimi obíjali orechy. Nechytali za tmy, či v noci. Podvečer pri zapadajúcom slnku sme viac kilometrov pešo šliapali domov niekedy aj s druhými rybármi a často spomínali na zašlé zlaté časy a mnohokrát som počul „ a zas som zavalil za chrápu šťuku ako sáhové poleno “. Dvadsať rokov som chodil na Dunajské ramená loviť zubáče a pred 34-mi rokmi som začal chodiť loviť ryby na Veľkú Vodu, pričom na prvú rybačku na tejto vode nikdy nezabudnem. Pokiaľ som pod padnutým brehom skúmavo sledoval život pod hladinou a na hladine, pokiaľ som meral hĺbku vody a snažil sa chytiť aspoň nejakú rybku, zatiaľ za chrbtom z neďaleko zaparkovaného trabanta mi ukradli nové zadné pneumatiky. Tie zážitky a tie úlovky stoja za to, aby som chov rýb podporil. Baranovič Krásny zážitokSnaha podeliť sa s kolegami, rybármi o tento nie každodenný zážitok ma inšpirovali k napísaniu tohto príspevku.
Prežil som jeden z mojich najkrajších rybárskych zážitkov. Jano Pepich
Jesenné zarybnenie 2010
Každoročne zarybňujeme zhruba v rovnakom období, posledné roky kupujeme ryby od stáleho odberateľa v Boheľove. Rozhodujúcou rybou je kapor. Zdalo by sa , že tento proces prebieha stále rovnako, že sa všetko odohráva v ustálených koľajách . Jednoducho rovnaká rutinná práca pre hospodára na ktorom leží rozhodujúca ťarcha tejto akcie , rutina pre nás, členov výboru, ktorí pri tom asistujeme a samozrejme taktiež bežne opakujúci sa rituál pre chovateľov rýb a obsluhujúci personál, pre ľudí ktorí nám dodávku pripravili, zabezpečili jej naloženie, odvoz a vypustenie. Z osobných skúseností z viacerých zarybňovacích akcií, ktorých som sa zúčastnil, môžem konštatovať, že síce náplň činnosti je rovnaká na všetkých, no každá je svojou atmosférou jedinečná, nenapodobiteľná. Takto to bolo aj tohto roku. Ranné stretnutie pred domom u hospodára Janka Pepicha v nezvykle neskorú dobu o deviatej hodine. Vyrážame dvomi autami, stretnutie pri rybníkoch je dohodnuté o hodinu. V Boheľove sa síce slniečku nechce vykuknúť spoza hmlistého oparu, ale kapry určené pre nás už veselo čľapotajú v sádzkach. Sú krásne, tentoraz väčšie ako obyčajne, odhadujeme niekde až okolo dvoch kíl. Obzrieme areál , ukážu nám sumca albína, ktorí sa primotal tam kde nemal spolu s kapitálnou šťukou a riadne veľkými amurmi. Hospodár sa postaví nad váhu a chlapi sa pustia do práce. Atmosféra je priateľská, rýb zo sádok ubúda. Kapry putujú výťahom do moderných prepravných aut, počas celej cesty budú mať zabezpečované trvalé okysličovanie. Všetko prebieha pod odborným dohľadom porybného Ing. Sládečka, navštíviť nás prišiel aj pán majiteľ Ing. Nečas. Naložené autá smerujú na Bratislavu, menšie do Kalinkova a následne do Rovinky, väčšie na Nové Košariská. Všetko pod dohľadom členov výboru, v Kalinkove nás čaká pán Baráth. Kapríky skĺznu cez vypúšťací vak hladko do vody, pomerne rýchlo sa rozplavujú na všetky strany, kondične sa javia bezchybne. Mesiac sa nebude chytať, prezimovanie hádam prebehne bez problémov a nová sezóna je tým z rozhodujúcej časti pripravená. Priebeh akcie je zdokumentovaný vo fotogalérií.
Martin Gajdoš
|
